Nebudem sa tu zapodievať minulosťou, ako napríklad, že prvé grafity vznikli už za čias Egypťanov, a podobné veci(s ktorými by som vás rada oboznámila, ale asi nikoho nezaujímajú, len nadšencov, ako som ja), ale skôr si povedzme, načo je graffiti dobré, prečo by sme mali byť radi, že existuje, a nepotláčať ho.
Len tak načrtnem históriu. Pompeje. Mesto, ktoré zaľahlo popolom zo sopky. Zničené, za hodinu zaniklo. Ostali len nápisy na stenách, čo v poslednej chvíli života stihli napísať obyvatelia tohto mesta. Áno, práve tieto čarbanice na múroch možno považovať za grafity. Zapísali nám históriu.
Grafológia. Už to lógia nám napovedá že ide o vedu. A naozaj. Veda, čo skúma písmo. Veď z toho vznikol názov grafity, alebo naopak. Veď nejde o to, čo je to napísané, ale ako je to napísané. A keď si všímam niektoré nápisy, naozaj stoja za to, aby sme sa zastavili, venovali im 3 minútky svojho času a obdivovali ich (alebo len sa na ne tak pozerali). Otvorme oči, vyčistime si myseľ, a oddajme sa tomu pocitu, že si vychutnávame umenie. Načo chodiť do múzea a ešte platiť peniaze? Veď na to sú tu oni. Slúžia ľudom, preto sú na verejných priestranstvách, aby sme ich videli. Neposielajme tých mladíkov do väzenia(naozaj poznám taký prípad, možno obsadil miesto vrahovi, lebo polícia riešila jeho a nie niečo dôležitejšie). Ale ani to nepovoľme. Možno by to stratilo svoje čaro, ilegálne veci vždy lákajú. Len to nepremaľujme, nechajme to tak, pre ďalšie generácie, niečo ako strom, ktorý vysadíte pre vnúčatá.
Je pravda, že tento článok píšem pre jednu osobu, ktorá ma o to požiadala. Niekto sa už musí tých „vandalov“ zastať, no nie? Týmto pozdravujem 5249